LUKÁŠ HOLÁSEK

Fotolovy Lukáš Holásek

Októbrové ráno s volavkami

Keď sa mi ešte na začiatku letných prázdnin podarilo fotiť volavky na Váhu vedel som že to určite nebude naposledy a vyrazím za nimi aj niekde u nás, otázkou ostávalo kedy…

K obhliadnutiu lokality kde som predpokladal ich výskyt som sa dostal práve počas srnčej ruje, tým pádom som toto fotenie odložil na neskôr a venoval sa plne srncom aj napriek tomu, že lokalita vyzerala perfektne a moja predtucha volaviek sa naplnila. Čas pomaly plynul a ja som stále nič nepodnikol, takto to pokračovalo až do konca prázdnin, v tých teplách čo vládli proste niejak nebola chuť vydať sa tam, miesto je dosť od ruky. Prišiel september a ja som znova uprednostnil iný druh – samozrejme mám na mysli jelene a snimi spojenú ruju, tej som sa venoval do jej úplného konca.

Teraz je už ale po nej a ja som sa konečne odhodlal skúsiť šťastie pri fotení volaviek. Stalo sa tak minulý víkend, očakávania boli síce iné ako je samotný výsledok, no aspon mám dôvod vrátiť sa na miesto znovu a skúšať ďalej…

Po príchode na lokalitu ma prekvapilo množstvo vody ktoré sa v rybníku nachádzalo, respektíve jej nedostatok. Inak po okraj plné jazierko bolo teraz vyschnuté s malou kalužou uprostred kde sa sem-tam ukázal pohyb hladiny od rýb pod ňou. To trochu prekazilo moje plány, povedal som si ale, keď už som tu nepôjdem domov bez toho aby som to skúsil.

Vybral som si stranu kde budem mať vychádzajúce slnko za chrbtom, rozložil som veci a začal trochu upravovať svoje miesto. Do blata som vyhĺbil ryhu pre statív, to kôli lepšiemu uhlu pri fotení keďže jeho minimálna výška nie je dostačujúca. Následovalo pripravenie materiálu na zamaskovanie stanu a okolia. Potom ostávalo už iba počkať do rána, večerné čakanie nemalo zmysel. Kúsok odo mňa totiž chytal ryby mladý chalan a tak okolo letiace volavky ani neskúšali zosadnúť. Šancu dostali až po jeho odchode, to už ale bola dosť tma. Stál som na kraji rybníka a sledoval ako sa postupne jedna po druhej znášajú na vodnú hladinu. Veľkým prekvapením pre mňa bolo že ma vôbec neregistrovali, nijak krytý som bol približne 20 metrov od nich a počúval ich zvuky. Bolo to niečo ako gagotanie husí medzi sebou. Stačilo sa však iba trochu pohnúť a volavky poodlietli na druhú stranu. Dal som im pokoj a zaliezol do stanu kde som skúšal zaspať, to bol o siedmej večer ale dosť problém…

O štvrtej ráno konečne zazvonil budík, chcel som sa pripraviť s dostatočným predstihom. Preniesol som stan na miesto a zamaskoval ho, ponosil do vnútra aj zbytok vecí a pripravil fotoaparát. Následovali ešte tri hodiny tmy. V noci sa zamračilo a tak som sa mohol rozlúčiť s fotením v peknom rannom svetle, dokonca začalo mierne pršať.

S prvým rozvidnením sa okolo stanu začali motať prvé volavky:

Ako svetla pribúdalo presunuli sa volavky na druhú stranu kde boli na fotenie príliš ďaleko. Toto trvalo približne hodinu, potom začali niektoré z nich dokonca odlietať. Začal som mať obavy či vôbec niečo odfotím… Na istú chvíľu som v stane zadriemal, medzi tým sa situácia našťastie zlepšila. Po pohlade cez malý priezor som uvidel ako kúsok pred stanom stojí volavka, za ňou ďalšia a ďalšia, dokopy ich bolo tuším 6…

Pri pohľade cez hľadáčik som uvidel ako sa v pozadí niečo hýbe, preostril som a uvidel ako sa tam pasie skupinka srniek, zdržali sa malú chvíľu a zašli znova do rákosia.

Predstavoval som si ako nafotím volavky s pekným odrazom, to mi ale nevyšlo kôli nejakej žaburine čo sa v daždi roztiahla po celej hladine. Kôli nej zrejme volavky ani nelovili, jednoducho ryby nebolo vidieť…

Občas sa priblížili natoľko že sa ledva mestili do záberu…

…až sa tak nakoniec stalo

Blížil sa obed a dážď postupne zosilnieval, to už som musel ale fotenie ukončiť a začať baliť.

Na záver ešte fotka ako vyzeralo moje maskovanie. Zo začiatku som objektívom pohyboval veľmi opatrne a pomaly, po čase si volavky na tento pohyb zvykli a mohol som ním bez obáv otáčať do oboch strán…

5 Comments

  1. Vlado Slobodník

    7. júla 2013 at 12:29

    Super zábery tohoto pomerne plachého operenca – gratulujem!

  2. pavel balažka.

    14. októbra 2012 at 18:58

    Nafoétil si to dobre a pekne aj s popisom.

  3. Napriek neprajnosti počasia – super!
    Tiež mám rád fotodokumentáciu zo zákulisia.
    Dúfam, že Ťa nenahnevá, keď sem dám jeden link: http://www.javiermilla.es/camuflaje/index.htm snáď niekoho poteší.

  4. Ahoj Lukáši, 3. a 13. se mi líbí nej a sem rád za dokument krytu :-) pěkné.

    • Lukáš Holásek

      13. októbra 2012 at 20:03

      Ahoj, som rád že sa páči. Tiež mám rád fotky zo zákulisia od každého fotografa a tak som tu tiež chcel niečo mať, pre ostatných :-)

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná

*

© 2015-2021 LUKÁŠ HOLÁSEK