LUKÁŠ HOLÁSEK

Fotolovy Lukáš Holásek

Letný večer

Vďaka prázdninám sú to už takmer 2 mesiace, čo sa skoro každý deň ráno i večer pohybujem po okolí s foťákom v ruke. Niekedy na poliach, lúkach, inokedy naopak hlbšie v lese. Jeden takýto večer kedy som opäť raz vyrazil na obľúbené miesta bol pre mňa niečim iný a páčil sa mi natoľko, že som sa rozhodol pridať k fotkám aj niečo o tom ako to pri ich vzniku prebiehalo…

Srnčia ruja sa u nás pomaly chýlila ku koncu, srncov sa mi podarilo privábiť vcelku dosť, tak som teda jeden večer zmenil svoje plány a išiel skúsiť šťastie na lesnú rúbaň kde som minulý rok strávil noc počas jelenej ruje. Z domu som vyrážal krátko po šiestej večer, síce neskôr ako som pôvodne chcel no ťažkú hlavu som si z toho nerobil. Stará, už dosť rozbitá lesná cesta ma po asi pol hodine jazdy na bicykli doviedla na odbočku k môjmu miestu. Z cesty som teda zišiel a pokračoval ešte nejakú chvíľu po ďalšej, už menšej cestičke vedúcej lesom. Pod kopcom, na ktorom sa rúbaň nachádzala som zosadol a čo najtichšie sa snažil dostať hore. Vytlačil som bicykel až k jednej z mladín kde som ho odložil a ďalej už pokračoval po chodníku od zveri ktorý sa vinul ešte o kúsok vyššie smerom na vrch kopca. Vďaka nemu sa mi podarilo dostať sa na miesto relatívne nehlučne a tak som sa mohol nepozorovane pripraviť na fotenie. Foťák ešte nebol poriadne ani na statíve a už som pred sebou zazrel pohyb. Niečo odskočilo do húštiny, nevedel som ale čo…

Sedel som opretý o dub, rozmýšľal či sa vôbec budem maskovať, mal som totiž pocit že z toho ten večer asi nič nebude. Nakoniec som to ale nechcel podceniť (a spätne som tomu naozaj rád) a maskovanie predsa len vybral z batoha. Netrvalo dlho keď moju pozornosť opäť niečo zaujalo, všimol som si strihanie uší v tráve pred sebou. Dokonca presne v mieste, kde som si to na fotku predstavoval.

Bol to mladý jelienok ktorého sprevádzala jeho mama.

Za krátko ich následovali ešte ďalšie dve lane spolu s teliatkami. Rozostavili sa na vrch kopca s večerným svetlom a začali sa pásť. Občasné cvaknutie závierky bolo však v lesnom tichu veľmi dobre počuť a lane ho samozrejme registrovali. Vždy sa našla nejaká ktorá sledovala les mojim smerom, fotenie som teda preváhal a celé to aspoň sledoval v hľadáčiku.

Krátko pred západom slnka sa pobrali ďalej a zišli z kopca kde už som ich nevidel, len počul ich kroky v suchom lístí. Že je čas ísť dala laň malému najavo ráznym hryznutím do zadku.

Na mieste som ostal až do úplného šera, čakal som či sa ešte niečo neukáže. Zver som už ale nevidel, len počul. Spokojný s tým ako nakoniec večer dopadol som pobalil veci a vybral sa domov, teda, samozrejme najskôr k bicyklu :-)

Cestou k miestu kde bol sa mi ešte podarilo nevedomky sa dostať na okraj inej skupiny vysokej, zrejme k tej ktorú som z vrchu nevidel, len počul. Bez toho, aby som vedel že sa k sebe približujeme, prišiel som až na vzdialenosť 10-15m od nich. Oprel som sa o strom a nehybne pozoroval ako prechádzajú len kúsok odo mňa bez toho, aby čo i len tušili že tam som. Mal som možnosť počuť každý ich zvuk, mlaskanie, chrúmanie alebo zvuk uší keď otriasli hlavou… Prešla chvíľa a vietor sa rozhodol že toho pre dnešok bolo dosť, zaniesol môj pach ich smerom na čo sa vzápätí tichom ozvalo hlasné poplašné brechnutie lane. Zvuk síce nie tak mocný ako trúbenie jeleňa, no stačilo to na to aby sa mi hneď vyjavili spomienky z minuloročnej ruje – už to ale nepotrvá dlho a lesom sa budú tie úžasné zvuky niesť opäť…

6 Comments

  1. SUper fotky, hodně štěstí i dále!

  2. Až včil mne napadlo tady mrknout :-) pěkné fotky. Nejvíc se mi líbí hryznutí do zadku a ta druhá.

  3. Ďakujem za opísanie krásneho zážitku :) Máš to tam naozaj pekné. Bohužiaľ, práve keď to chytilo aj mňa, a konečne som si našiel miesto na fotenie, začne mi škola :(

    • Lukáš Holásek

      20. augusta 2013 at 20:30

      Neboj nie si sám ;-) Nie je to síce tak jednoduché ako cez prázdniny, no niečo sa dá stihnúť aj cez víkendy popri škole.

      • No cez týždeň v Brne na intráku, víkendy doma.. Uvidím, ako to budem zvládať. Ale jeleňov a danielov by som veľmi rád stihol :)

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná

*

© 2015-2021 LUKÁŠ HOLÁSEK