LUKÁŠ HOLÁSEK

Fotolovy Lukáš Holásek

Čas kosenia lúk

Od doby, čo som sa začal venovať foteniu zveri každoročne sledujem toto obdobie kedy vysoká jarná tráva padne a prinesie tým zaujímavú, pre mňa vždy lákavú možnosť na fotenie…

Inak tomu nebolo ani tento rok, kedy som v piatok cestou zo školy sledoval lúky pod lesom kam chodievam fotiť. Tento krát som už ale neuvidel vetrom ohýbanú vysokú trávu, tá už teraz ležala v riadkoch pripravená na odvoz traktormi ktorých bolo na lúke hneď niekoľko. To ma potešilo a tak bol plán na následujúce ráno ihneď jasný – skúsiť šťastie s líškami pre ktoré je čerstvo pokosená lúka hotovým magnetom a nebol by rok, kedy by som tam nejakú nestretol… To ale neznamená, že by sa mi s ich fotením darilo. Práve naopak. Takmer všetky moje stretnutia s nimi dopadli fotkou líšky veľkou asi ako ostriaci bod v hľadáčiku. Či už to bolo na lúke alebo poli, buď to som pri sebe nemal vábničku alebo som jednoducho nemal šťastie a fotky končili v priečinku pod názvom dokumentačne. Pár som ich odtiaľ vybral, na ukážku ako to často dopadlo:

         

Tento krát som mal ale šťastia o trochu viac a konečne sa mi aspoň z časti podarilo to, o čo som sa už dlhšiu dobu snažil…

Sobota, 24.mája 2014

…03:30, prebúdzam sa so zvukom budíka. Z postele sa mi veľmi nechce, no vidina toho čo by sa mohlo podariť ma z nej nakoniec dostane. Pripravujem si rýchle raňajky, krátko na to sa idem umyť a vyrážam. Z osvetlenej ulice prechádzam do nočného lesa a mierim na vytipované miesto. Od polovice vedia cesta dole kopcom kamenistou cestičkou, na jej konci sa predo mnou objavujú lúky zahalené do ranného šera. Mám v pláne prísť na miesto z opačnej strany ako zvyčajne, preto netrvá dlho a prechádzam na koľajnice po ktorých pokračujem… Keď som na mieste, dostávam sa skrz úzky pás kríkov na lúku lemovanú tmavými siluetami stromov, letmý pohľad a hneď vidím to kvôli čomu som sem prišiel – v diaľke rozoznávam loviacu líšku. Rýchlo rozkladám statív a vyťahujem z batohu foťák spolu s potrebným maskovaním. Sadám si do vysokej, rosou zmáčanej trávy na okraji pokosenej lúky a sledujem čo bude ďalej. Expozimeter ukazuje čas zhruba 1/15s a tak zatiaľ ostáva vábnička vo vrecku a líšku ďalej pozorujem. Zaujate sa pohybuje na rozhraní pokosenej časti lúky a väčšieho zbytku ktorý je ešte len na rade. Občas zastaví vzápätí na čo vyskočí vpred a snaží sa uloviť korisť. Toto trvá ešte istú chvíľu, potom však s lovom prestáva a mizne vo vysokej tráve kde ju už zazrem len miestami. Na istý čas ostáva lúka prázdna a nič sa nedeje… Svetla medzi časom trocha pribudlo, keď naraz periférne zbadám pohyb. Prilieta bocian a sadá na lúku predo mnou. Za krátko už sa plne venuje lovu nevediac o tom že tam som, dokonca netušil ani to že zaujal pozornosť srnca ktorý sa k nemu začudovane blíži. Scéna nie je najbližšie no predsa mierim foťák ich smerom, mohol by vzniknúť zaujímavý záber… Bocian naraz vyplašene poodlietne o kus ďalej, odtrhnem sa od hľadáčika a zisťujem prečo – líška je späť. Prechádza lúkou, chvíľu dokonca mojím smerom. Robím pár fotiek keď sa dostáva do záberu spolu s bocianom v pozadí.

Oblúkom sa otočí a mieri opäť odo mňa, to využívam aby som dostal statív nižšie k zemi a vytiahol z vrecka vábničku so zvukom lasičky. Pískam na vábničku v očakávaní, že sa líška obráti mojím smerom a pribehne bližšie. Nič sa však nedeje, pokračuje ďalej okolo rozkvitnutej bazy a je kúsok od miesta, kde sa mi prvý krát stratila. Z vrecka teda rýchlo vyťahujem zajačie vrešťadlo, stačí sekunda a líška je moja. Strhla sa a behom mieri mojím smerom. Celé je to tak rýchle že som rád aj za to že sa mi darí udržať na nej ostriaci bod, nad kompozíciou vôbec nerozmýšľam. Dostáva sa bližšie až ju zastaví cvakanie zrkadla…

Rýchlo zisťuje že tu niečo nehrá a beží preč, cmukaním sa mi ju darí ešte raz zastaviť a spraviť posledné 2 fotky pred tým, ako zmizne v lese.

Keď je ale po všetkom moja radosť rýchlo opadá, zisťujem že fotky nie sú exponované zrovna najlepšie, použijem asi len jednu z poslednej série…

Ešte chvíľu ostávam sedieť vo vysokej tráve a rozmýšľam čo ďalej. Mám tip na ďalšie miesto kde som sa s líškou už tiež pár krát stretol, prehadzujem teda cez plece maskovaciu sieť, statív s foťákom a pomaly vyrážam. Nie je to ďaleko, vlastne len vedľajšia lúka smerom bližšie k lesu. Prechádzam po traktormi vyjazdenej koľaji v čerstvom bahne cesty vedúcej úzkym lesíkom ktorý tvorí predel dvoch lúk. Pozorne sledujem či niekde opäť nezahliadnem loviacu líšku, pokračujem k miestu odkiaľ je dobrý rozhľad na cíp lúky vynúci sa hlbšie do lesa… Som na mieste, nestačím však ani zložiť statív z pleca keď si naraz všímam líšku prechádzajúcu tesne popri lese. Musela sa objaviť len nedávno. Sledujem jej pohyb a zároveň sa v rýchlosti pripravujem na fotenie, rozkladám statív a prehadzujem cez seba maskovaciu sieť. Na malú chvíľu líška skokom mizne v kríkoch, hneď ako sa opäť objaví zavábim. Funguje to perfektne, v momente sa rozbieha mojim smerom pričom preskakuje riadky pokosenej trávy.

To už závierka naplno pracuje až líšku zvuk zastaví tesne pred posledným riadkom. Podozrievavo istí mojim smerom, vábničku mám stále v ústach a tak opäť krátko napodobňujem zajačí nárek. To ju presvedčí a preskakuje aj poslednú prekážku, naraz nás delí len pár metrov.

Závierka znova hlasno cvaká na čo po pár sekundách líška poodbehne o kúsok vľavo a preskočí späť za riadok.

Vzniká ďalších pár fotiek, pokračuje vyššie až sa dostáva na moju pravú stranu.

Teraz už naposledy preskakuje riadok a znova sa dostáva bližšie. To už ale zisťuje že nie som to čo hľadala a v behu sa stráca v trnkách vedľa mňa…

Spokojný s tým, že sa mi konečne podarilo nafotiť to čo som tak dlho chcel, pokračoval som k miestu so starou líščiou norou v nádeji, či náhodou nebude obsadená… Nora však bola, tak ako už dlhšiu dobu prázdna a ja som sa zmáčaný rannou rosou vrátil späť domov. Pár lúk na pokosenie ešte ale stále len čaká, a tak dúfam že som sa s líškami ešte nerozlúčil…

6 Comments

  1. Lukáš Holásek

    13. júna 2014 at 23:12

    Ďakujem za zastavanie :-)

  2. Gratuluji, krásné fotky i čtení, něco podobného jsem zažil včera :) Lišky miluju :) Přeji hodně zdaru .

  3. Ahoj, závidím, závidím :-) Lukáši, nejvíc sa mi líbí ty tři poslední a možná že aj ta poslední nej! Boží!!!! Dnes jsem u cesty viděl na posečené lúce lišku jak nese myši. Bohužel nešlo zastavit a nějak to pořešit :-(

  4. František Gomboš

    27. mája 2014 at 18:59

    Veľmi pekný príbeh s krásnymi fotografiami.

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná

*

© 2015-2020 LUKÁŠ HOLÁSEK