LUKÁŠ HOLÁSEK

Fotolovy Lukáš Holásek

Nečakaná návšteva

Ako pre mnoho iných ľudí, aj pre mňa sú vtáky hlavne symbolom slobody a krásy. Pokiaľ však ide o tie dravé, rozhodne im patrí aj prívlastok majestátnosti a určitej osobnosti. Naplno si to človek uvedomí hlavne v ich tesnej blízkosti. 

Mne sa počas zimy podarilo mať tú česť s dvojicou orlov skalných. Bolo to moje prvé stretnutie s týmito kráľmi oblohy, niekoľko fotiek a krátky príbeh nájdete v zbytku článku…

K foteniu divých zvierat bez pochyby často patrí istá dávka sebazapretia a odhodlania. Plne som sa v tom uistil jedno decembrové ráno kedy som sa chystal do krytu k újedi. Všetko som mal nachystané a tešil sa kedy vyrazím, konečne začalo mrznúť a vonku bolo pod -8 stupňov. Nezobudil som sa však úplne fit, mal som zimnicu s horúčkou a od žalúdka mi tiež nebolo najlepšie… Do krytu sa ale muselo, a tento krát sa to oplatilo.

Celé doobedie som v kryte s menšími prestávkami predriemal, nič extra sa nedialo. Zmena prišla až poobede. Opäť som precitol a skontroloval újeď cez malý priezor, nič tam nebolo, už som pomaly začínal ľutovať že som neostal v posteli. V tom sa naraz spoza krytu zniesol k zemi veľký tmavý tieň. Neveril som tomu čo vidím – pár metrov odo mňa sa objavil orol. Dovtedy som bol zvyknutý len na myšiaky ktoré sú podstatne menšie, jeho veľkosť ma teda doslova ohromila. Neváhal som ani sekundu, prestrelil ostriaci bod a spravil krátku sekvenciu, ako poistku. Na moje prekvapenie sa ale orol nevyplašil a pobehol k nastraženej líške.

Orol skalný (Aquila chrysaetos)

Tá ale bola dosť blízko, s orlami som tu naozaj nerátal. To mi fotenie dosť sťažovalo, bokom bol v obraze od kraja po kraj. Pozorovanie to ale bolo úžasné, silnými nohami líšku prišlapol a mocným zobákom trhal kusy mäsa a srsti. Nemal dokonca problém odtrhnúť a prehltnúť celé líščie rebrá.

Na ukážku jedno dokumentačné video:

Spolu somnou to z okolia pozorovali aj sojky a straky, dokonca som počul aj krkavca. Na zem k orlovi sa však odvážili len čiernobiele zlodejky. Myslím že orla bežne využívajú ako mobilný otvárač konzerv, jeho zobák si poradí asi so všetkým… Kŕmil sa ďalej hodnú chvíľu, keď naraz zbrklo odlietol. ” Ja som chybu neurobil, prečo teda ?! ” Túto otázku som si ani nestihol položiť a už som vedel odpoveď. Nebol tam totiž sám a vzápätí sa k zemi zniesol druhý orol, ten však bol o dosť nervóznejší a líšku sa snažil hneď odniesť preč. Našťastie sa mu to nepodarilo a poodtiahol ju len o pár metrov, čím mi nakoniec aspoň trochu pomohol a dalo sa ako tak komponovať.

Striedanie sa opakovalo ešte niekoľko krát až ma dvojica krátko pred západom slnka opustila a ja som si vo foťáku prelistoval zábery. Tie boli aké boli, na akčnejšie fotky to bolo príliš blízko a tie statické by som si predstavoval asi trochu inak. No ale, na neplánované fotenie to nedopadlo najhoršie.

O opravu som sa neskôr síce pár krát pokúsil, no neúspešne. Podarilo sa mi ich ešte dva krát vidieť no na fotenie nedošlo. Mám teda aspoň pár záberov a pekný zážitok, snáď nie posledný.

Predstava toho čo už za svoj život museli z tej výšky vidieť a zažiť ma fascinuje, behom pár minút dokážu byť niekde úplne inde ako pred tým, nič im nestojí v ceste – teda, až na ľudí… Možno práve preto ich Severoamerickí indiáni uctievali ako duchov slobody.

2 Komentárov

  1. Pekne napísané nádherný vták

  2. Je to nádherný pták a krásné fotky. Velká gratulace!!!

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná

*

© 2015-2019 LUKÁŠ HOLÁSEK