Nie je tomu tak dávno, čo som počas minuloročnej jelenej ruje stretol svojho prvého medveďa. Pamätám si akú obrovskú radosť som vtedy mal a tiež pohľad, ktorý mi medvedica na krátky čas venovala než pokračovala ďalej svojou cestou spolu s mláďaťom. Od tej doby som túžil stretnúť medveďa opäť, netušil som však že sa mi to podarí tak nečakane a rýchlo, ako tomu nakoniec bolo.

Prešlo zhruba pol roka a konečne sa to podarilo. Semester sa chýlil ku koncu, na rad pomaly prichádzalo skúškové a aj keď nerád, veľké plány na fotenie som si nerobil. Jeden nedeľný večer mi od kamaráta prišla správa, pod fotkou ktorú mi poslal stálo „aktuálne“. Nebyť toho čo bolo na nej, určite by ma to tak nevzalo. Hnedá hrča ale jasne hovorila o čo ide, v najlepšom svetle je ani nie hodinu cesty odo mňa práve teraz medveď. Od tej chvíle mi po rozume chodilo jediné – kedy a ako sa tam dostať. Mohol som len dúfať či sa medveď opäť ukáže, v škole ma totiž čakal posledný týždeň cvičení.

Do soboty sa podarilo vybaviť potrebné veci a mohli sme vyraziť. Celý týždeň som v škole tŕpol z toho čo mi práve unikalo pomedzi prsty, teraz sme už ale konečne sedeli v aute a trmácali sa horou na miesto činu. Lesná cesta so rôzne kľukatila ponad strmé dolinky a postupne stúpala stále vyššie… Kúsok od nášho cieľa sa ma kamarátov otec ešte snaží presvedčiť aby som neostával na zemi a išiel s nimi čakať hore na posed, poľovníkom je ťažké vysvetliť prečo to tak nejde. Nakoniec sa teda rozdeľujeme a čakanie môže začať, náladu mi kazí len zlý vietor ktorý fúka presne naopak ako by som chcel. Po chvíľke sa okolie upokojí a les sa opäť ozýva svojimi typickými zvukmi, sem tam okolo preletí sojka či hrivnák, z kmeňa na kmeň zasa prelieta pozorný tesár. Tento pokoj panuje dlhšiu dobu, až nakoniec začínam strácať vieru v to že sa maco ukáže. Krátko po štvrť na osem to však nečakane príde – z ničoho nič sa spoza zákruty lesnej cesty knísavou chôdzou objavuje medveď a mieri ku mne, je to úžasný pocit byť k nemu tak blízko. Obchádza miesto a ja skúšam spraviť prvé fotky, bojím sa aby som ho nevyplašil, no po chvíľke mi je jasné že si zo mňa ťažkú hlavu nerobí. Istý čas sa venuje hnilej časti kmeňa ktorý tu ostal po ťažbe, počuť ako zubami vylamuje kúsky práchnivého dreva. O chvíľu zavetrí nosom o niečo ďalej a konečne urobí to na čo som od začiatku čakal, vylieza na kmeň pričom krátko pozrie mojim smerom…

IMG_2186_2

Celé divadlo trvalo zhruba hodinu, miestami som si len užíval ten pohľad a foťák nechával bokom. Oproti tomu ako vyzeral medveď v hľadáčiku pôsobil naživo omnoho mohutnejším dojmom. Ako svetla ubúdalo a okolie sa norilo do večerného šera, rozhodol sa aj maco pokračovať vo svojich večerných potulkách a rezkou chôdzou odkráčal smerom ktorým prišiel… Som zvedavý, kedy sa mi tohto úžasného tvora podarí opäť stretnúť.