Pre pozorovanie prírody občas človek vážne nemusí chodiť ďaleko. Mne stačilo pozrieť z okna pod ktorým nám túto jar zahniezdil párik muchárov sivých – vtáčik ktorého presné meno som pri  prvom pohľade ani nepoznal.

Keď mi suseda povedala o hniezde ktoré objavila v starom kŕmitku v orgováne, myslel som že ide o žltochvosta. Ten často hniezdi v blízkosti ľudí. Po chvíli pozorovania som však zistil že som sa mýlil. Pár dokumentačných fotiek a strýko Google odhalili o čo ide.  Pod oknom nám zahniezdil nenápadný vtáčik ktorý prečkáva zimu až v subsaharskej Afrike.

IMG_4389

Je zaujímavý hlavne spôsobom akým loví potravu. Sedí na vyvýšenom mieste a pozoruje okolie. Ak zbadá okolo letiaci hmyz, púšťa sa za ním obratným letom a uloví ho priamo vo vzduchu. S úlovkom väčšinou prilieta na rovnaké miesto odkiaľ odletel. Sú to obratní lovci a v ich zobáku často končili muchy, ovady, rôzne chrobáky či dokonca menšie motýle.

IMG_4994

IMG_4764

IMG_4914

Na lavičke pri hniezde som sedel vždy keď som mal počas dňa trocha času. Ak aj nie, minimálne som ich pozoroval z okna počas raňajok či obeda. Hniezdenie som teda sledoval od chvíle kedy samica začala sedieť na znáške až po moment, kedy malé vtáčatá opustili hniezdo. Bolo zaujímavé ako tolerovali všetko to dianie v okolí paneláka. Nevadili im okolo idúci ľudia, hrajúce sa deti a dokonca ani kosenie záhrady. Pri sedení na vajíčkach ma k sebe samica pustila na pár desiatok centimetrov. S miestom boli dokonca tak spokojní, že po prvom úspešnom hniezdení začali po pár dňoch opäť s ďalším v rovnakom hniezde.

IMG_6277

Onedlho už budú zrejme na ceste späť do Afriky, na dvore ich už nevidieť ani nepočuť. Ostáva teda len čakať či sa o rok znova ukážu.