LUKÁŠ HOLÁSEK

Fotolovy Lukáš Holásek

Denník srnčej ruje

O srnčej ruji som tu už pár krát písal, preto som tento rok neplánoval pridávať ďalší článok na rovnakú tému s podobným, ak nie rovnakým názvom.  Neskôr mi však napadlo urobiť to inak a nepublikovať všetko naraz až s odstupom času. Naopak, chcem článok využiť ako denník ktorý budem môcť ihneď aktualizovať a dopĺňať aspoň o dokumentačné fotky priamo z terénu. V najbližších dňoch tu teda môžete nájsť zábery a krátky komentár ich vzniku za krátko po návrate domov. Samozrejme, ak vôbec nejaké budú :-)

 

Ráno,  1.8. 2018

Od doby, kedy som prvý krát do rúk chytil srnčiu vábničku už pár rokov uplynulo. Pamätám sa, ako som vtedy po lúkach a poliach vypiskoval z nedočkavosti (a neznalosti) snáď už na začiatku júla. Vtipný je môj samotný začiatok s vábením – do lesa som so sebou v domnenke, že ide o vábničku na srnca nosil celý čas myškovačku na líšky :-) Po pár rokoch som učením sa na vlastných chybách zistil, že sa nie je kam ponáhľať a vábničku už vyťahujem vždy až od prvého augusta.

Ten čas nastal aj tento rok a ja som prvý krát vyrazil skúsiť šťastie. Stará cesta ma v rannom šere vedie k poliam a starým ovocným sadom. Parkujem na okraji strniska, tenisky mením za gumáky a vyrážam. Kontrolujem miesta kde by mohla byť zver. Neprejde ani 10 minút a už sa prikrčený snažím dostať do buriny na okraji poľa. V diaľke vyšiel srnec, o niečo ďalej od neho je ďalší. Obaja však pri sebe majú srnu. Vyskúšam všetky možnosti, no o vábenie nejavia žiaden záujem, len občas pozrú mojim smerom. Zaujalo to však mladého srnčeka ktorý sa mi zjavil od chrbta po ľavej strane. Nedávno som okolo neho musel prejsť. V snahe nevyplašiť ho som sa nechcel hneď pohnúť. Bola to chyba, zbadal siluety v poli a rozbehol sa za nimi, zastavil sa už len raz.

…………………………………………………………….20180801_053858 20180801_053954
Po chvíli pokračujem ďalej, do starého ovocného sadu. Stromoradia a ranné svetlo vytvárajú perfektnú scénu. Sadám si ku kmeňu staršej čerešne a skúšam vábiť. Nič sa však nedeje, tu srnec asi nie je a tak sa presúvam zase ďalej. Neďaleko je zarastená medza kde by predsa len nejaký srnček mohol byť… a naozaj, na moje prekvapenie sa krátko pred tým než som to chcel zabaliť objavuje srnec. Pribieha pomedzi stromy a ja sa len tak tak stíham pootočiť správnym smerom. V duchu nadávam že nefotím z ruky. Srnec pribieha asi na 10m, tu ma zrejme zacítil a prudko sa strhol pričom ma začal obiehať na druhú stranu. Našťastie zastaví a dovolí mi spraviť aspoň pár fotiek.

…………………………………………………………….. 20180801_064349 20180801_064313

Spiatočná cesta vedie opäť okolo strniska kde som ráno začínal. Jeden zo srnčích párov tu ešte stále je. V ďialke pozorujem ako sa v kruhoch naháňajú. Naraz srna zastaví a dovolí srncovi spáriť sa s ňou… Na prvý krát to teda bolo veľmi pekné ráno, i keď ako vždy, nie všetko vyšlo podľa predstáv.

 

Ráno,  5.8. 2018

Uplynulé dni sa mi veľmi nedarilo. Niekoľko srncov som síce pozoroval, no o vábenie nejavili žiaden záujem. Pritom sa mi predvčerom podarilo opäť niekoľko krát pozorovať párenie, k nejakému poriadnemu foteniu však nedošlo, všetko skončilo skôr ako som sa dostal na správne miesto. Až dnes ráno sa mi jeden srnec ako tak ukázal, bolo to však len pri naháňačke so srnou a ešte k tomu od chrbta. O vábničku tak isto nejavil žiaden záujem. Možno to bude o pár dní trochu lepšie, uvidíme. Zatiaľ nie je nič stratené.

20180805_064015-2

 

Večer,  6.8. 2018

Pre večerné fotolovy mám väčšinou problém vybrať vhodné miesto. V porovnaní s ránom je totiž všade o veľa živšie. Nie však že by odvšadial vykúkali zvieratá, to nie, skôr je všade plno ľudí… Preto som sa dnes rozhodol vyskúšať vábničku na niekoľkých pekných miestach v lese kde často stretávam srnce, tam snáď bude kľud. Ako prvú mám cestou redšiu dubinu s pekným zeleným podrastom. Usadím sa vedľa stromu, zamaskujem sa sieťou a skúšam prvé tóny. Ani po 15 minútach sa však nikde  žiaden parožkár neukazuje a tak pokračujem ďalej, v pláne mám ešte dve zastávky. Ako vyjdem na chodníček pod lesom, zbadám na lúke pod ním prechádzať srnu. Krok teda trochu zmiernim a pripravujem fotoaparát, neviem kde ju môžem stretnúť. Už som v miestach kde som ju zazrel, nikde ju však nevidím. Pohyb si všímam až o kúsok ďalej, v prieseku smerujúcom do lesa. Nie je to však srna, podľa bodiek na boku rozoznávam srnča, asi ju tu čakalo. Varovný brechot z kríkov mi dáva na vedomie že už o mne srna vie, vzápätí sa jej však ozývam späť a tak srnča váha kto je kto. Tým mi dáva pár sekúnd na priblíženie a niekoľko fotiek. Potom odbieha za mamkou a spoločne miznú v prítmí lesa. Aj keď to teda nebol srnec, potešil ma aj záber srnčiatka. Stretávam ich síce často, no možnosť nejaké fotiť som už dlho nemal.

20180806_200143

Prechádzam ďalej lesom a vábničku skúšam ešte na dvoch miestach. Ani na jednom som však nebol úspešný. Šťastie v nešťastí som mal až na spiatočnej ceste domov… Zaujímavo osvetlená lúka od už zapadnutého Slnka ma presvedčila to predsa len ešte skúsiť. Usadil som sa do nízkych trniek a pár krát vyskúšal písknuť na vábničke. Na moje prekvapenie sa v diaľke objavil srnec a behom si to namieril rovno ku mne. Vyzeralo to že príde presne tam kam potrebujem… naraz sa však všetko predčasne skončilo. Z nenazdajky prešla okolo dvojica vypiskujúcich cyklistov – prvý privábený srnec mi teda po 6 dňoch pokusov ušiel tesne pred tým, ako som ho stihol odfotiť.

20180806_200252

8.8. 2018

Na dnešné ráno padlo rozhodnutie na  vzdialenejšiu lokalitu s komplexom veľkých spásaných lúk. Počas ruje tam chodievam už niekoľko rokov po sebe minimálne raz, vždy sa mi tam podarí čosi vidieť. Bol som zvedavý čo prinesie tento rok… Na miesto nad dedinou ma ešte pár kilometrov vedie rozbitá asfaltka ktorá pokračuje hlboko do lesa. Ja ostávam stáť vedľa poslednej lúky pod lesom, v rýchlosti vybaľujem veci a mierim na miesto. Chvíľku čakám a sledujem okolie, nikde nič nevidím a rozmýšľam kam sa posadiť. Na obvyklom mieste je tento rok tráva akási nízka, preto vyberám iné o kúsok ďalej na vedľajšej lúke. Sadám si pod krivú briezku uprostred lúky, maskujem fotoaparát a začínam vábiť. Srnca čakám z dvoch smerov, preto pozorne sledujem obe strany. Periférne zrazu zbadám pohyb vľavo. Od chrbta mi pribieha srnec, netuším kde mohol byť, pred chvíľkou som zrovna tade prišiel. Otáčam fotoaparát a dostávam ho do záberu. Mieril presne tam kam som chcel, no asi si všimol šošovku objektívu, jedinú vec ktorá sa nedá zamaskovať. Strnulo sa teda zastavil a ja som spravil pár fotiek, hneď nato srnec odskočil späť odkiaľ prišiel. Nedopadlo to teda najhoršie, no ani nie podľa predstáv… Cestou ďalej som vyskúšal ešte 3 miesta kde som s veľkou pravdepodobnosťou čakal opäť nejakú akciu. Nič sa už však nekonalo, musel som sa uspokojiť aspoň s prvým ranným srnčekom.

20180808_060057-2

Večer prišla tradičná dilema kam vyraziť. Nakoniec som zvolil najjednoduchšie riešenie – vyskúšam počkať na mieste kde sa dva večeri po sebe vyšiel pásť silný srnec s tmavým perlovaným parožím. Lákavý fotoúlovok, no rovnako tak ťažko dosiahnuteľný… Nemám to ďaleko od domu, cestou sa ešte zastavujem na jednej lúčke kde som včera večer pozoroval srnčí súboj. Vyskúšam či sa tu niektorý z aktérov neskrýva. Mám pekný výhľad na lúčku pred sebou, sedím pod vŕbou v tráve a skúšam vábiť. Za pár minút počujem zašušťať trávu, pozriem vľavo, už tam stojí srnec. Ako naschvál sa však objavuje úplne bokom a pritom ako prichádza bližšie, prechádza v podstate až za môj chrbát. Okolo statívu robím kreácie ako gymnasta, nakoniec z toho však žiaden dobrý záber nevznikol.

20180808_194903-2

Zbalím veci a mierim na miesto kde očakávam spomínaného srnca. K remízke sa mi podarilo dostať nepozorovane, minúty však ubiehali a srnec sa neobjavoval. Krátko po pol deviatej som to teda zabalil a odišiel domov na prázdno.

 

Večer,  9.8.2018

Srnec ktorého som čakal už včera ma stále láka, preto mierim k miestu kde vychádza na večernú pašu aj dnes. Usadiť sa mi opäť darí nepozorovane, aj výhľad mám o čosi lepší ako včera, olámal som si pár vŕbových konárikov ktoré mi zavadzali. Z neveľkého lesíka vedľa mňa sa ozýva iba večerný spev vtákov. Po zhruba pol hodinke čakania naraz započujem tiché kroky. Vravím si ,,super, asi prichádza!” Nalepím sa k fotoaparátu a pozorne sledujem či sa srnec skutočne ukáže… nízke telo a dlhý chvost s bielou špičkou ale odhaľujú pôvodcu nedávnych krokov – je to líška. Mieri odomňa, skúšam teda mierne zacmukať. Spozornela, pozerá mojim smerom a prichádza sa pozrieť bližšie. I keď nás už nedelí viac ako 10m, v hľadáčiku mi to príde stále ďaleko. Keď sa zastavuje a pozerá priamo do objektívu, spravím pár fotiek a čakám či podíde predsa len ešte o kúsok bližšie. Zrejme sa jej to už ale nezdalo, preto radšej zašla späť do lesíka kde som opäť započul jej kroky pritom ako odchádzala preč. Potešila ma, no ľutoval som mierny nadhľad z ktorého som fotil. Vznikla tak fotka v špenátovej omáčke… Čakal som teda ďalej, no srnca som sa ani tento večer nedočkal. V diaľke vyšla tesne pred odchodom iba srna, či s ňou ale bol aj vytúžený srnec, to sa mi vidieť nepodarilo.

20180809_201227-2

 

13.8.2018

Po niekoľkých neúspešných dňoch so srncami za chrbtom, na veľkú vzdialenosť či naopak príliš blízko sa dnes karta konečne obrátila a niečo som si znova cvakol… Ráno to netrvalo dlho, k vybranému miestu sa mi ani nepodarilo prísť. Len čo vykúkam spoza kríkov, vidím oproti sebe srnčiu siluetu. Rýchli pohľad cez hľadáčik mi potvrdzuje že je to srnec. K miestu kam som si chcel sadnúť už sa teda nedostanem, vyplašil by som ho. Sadám si teda len o pár metrov vedľa miesta odkiaľ som ho zbadal. Hneď po prvom písknutí srnec reaguje a mieri priamo ku mne. Našťastie však neprichádza zbesilo ako srnce z posledných dní, kráča opatrne a tak si ho púšťam na ideálnu vzdialenosť. Neprichádza však tam kam som chcel, do pozadia sa už dostáva aj časť rannej oblohy. Zvukom závierky sa síce čuduje, no nevyplaší sa.

20180813_054110

Po chvíli ma obchádza a skúmavo prikračuje k odvodňovacej skruži – tam som sa chcel ráno posadiť, asi sa mu zdá podozrivá. Potom upriamuje pohľad vpravo, tým mi odhaľuje dalšieho srnca ktorý ku mne prichádza. Chvíľku na seba pozerajú, je mi jasné čo príde… vzápätí na to sa začína naháňačka a oba srnce mi miznú z dohľadu.  Myslel som si že odbehli poriadne ďaleko, to však bola chyba. Druhý srnec totiž stál len kúsok za horizontom, všimol som si ho ale už príliš neskoro, už sme na seba obaja pozerali a tak po chvíli odskočil do kríkov… Prešiel som sa ďalej po lúkach a pár srncov ešte pozoroval, na fotenie to už však nebolo.

 

Večer padlo rozhodnutie znova vyskúšať pole s lucerkou, kde som začiatkom ruje už raz sedel. Vtedy sa mi síce nič nepodarilo, no vedel som že tam srnce sú a tak by to teraz, s pokročením kalendára mohlo vyjsť… Prichádzam z opačnej strany ako naposledy a sadám si do riedkej buriny pod stĺpom. Nie som nijak extra krytý a tak tento krát radšej nasádzam telekonvertor.

20180813_192218

Už pri príchode si za horizontom všímam pasúceho sa srnca, na nič teda nečakám a skúšam vábničku. Pár písknutí a parôžky sa spoza horizontu začínajú približovať, srnec však kráča popri lese, na otvorenú plochu sa mu veľmi nechce. Od lesa sa kúsok vzdiali až keď je v mojej úrovni. Robím pár fotiek, no bližšie sa mu nechce a radšej sa vracia k lesu. Pritom si všímam ako sa v diaľke objavuje ďalší srnec. Tento krát mladší a nerozvážnejší. Stredom poľa beží priamo ku mne. Zastavuje sa až na cvaknutie závierky, vtedy si všíma aj prvého srnca ktorý stále stojí podomnou. Mieri k nemu no rýchlo zisťuje že to nie je srna, odbieha teda preč priamo popred mňa kde sa na chvíľu zastavuje a pozerá späť v peknom večernom svetle. Starší srnec sa vydáva po jeho stopách, dva krát sa mi ho darí zastaviť na rovnakom mieste ako mladíka pred ním. Najlepšie snímky teda vznikajú úplne na záver.

……………………………………………………………. 20180813_192135 20180813_201658

Slnko je už tesne nad kopcami a tak sa už nejdem ponáhľať na ďalšie miesto. Presúvam sa len bližšie k stredu poľa, pod ďalší elektrický stĺp. Tam chcem počkať až do zotmenia a pozorovať či sa ešte niečo ukáže… A veru že bolo čo pozorovať – videl som niekoľko sŕn so srnčatami, srnčí pár ktorý sa dokonca páril, skupinku jeleňov, líšku a kúsok za chrbtom ďalšieho srnca so srnou a srnčatami. Niekoľko krát som ešte vyskúšal aj vábničku, na moje prekvapenie sa po chvíli ukázal ďalší mladý srnček.

20180813_201023

Bol to veľmi pekný večer a aj keď vznikli len poľné zábery, domov som odchádzal spokojný. Zvieratá som cestou stretal až ku autu…

 

Večer,  14.8.2018

Ešte včera večer som si na mape vytipoval jednú novú lokalitu, z mapy vyzerala dobre a tak som na večerný fotolov vyrazil práve tam. Prešiel som sa po pekných lúkach a na pár miestach vyskúšal aj vábničku, no okrem kráv som nič živé nevidel. Možno za to mohli stopy od áut vyjazdené v tráve a srnčí vývrh pod kríkom, preto som sa tam ani ďalej nezdržiaval… Ostal mi ešte nejaký čas, cestou späť som teda navštívil miesto kde som sedel včera večer. Teraz som ale prišiel z opačnej strany, na miesto, kadiaľ som včera odchádzal. Úzka lúčka lemujúca potok s remízkou ma vedie k ohybu za ktorý nevidím, za ním očakávam zver. Opatrne kráčam ďalej a snažím sa vykuknúť “za roh” bez toho, aby som sa príliš vzdialoval od okraja lúky. Tušenie bolo správne, len čo sa mi odkryl výhľad uvidel som 3 pasúce sa srny a jedného srnca. Vietor však hrá proti mne, po chvíli ma srna ktorá mi je najbližšie zacíti a odskočí do kríkov. Sadám si kúsok od miesta kde stála, srnec ktorý bol za ňou o mne ešte nevie. Lepší pohľad cez displej fotoaparátu mi odhalil o koho ide – je to včerajší mladík s nerovnako dlhými parôžkami. Viac menej len zo zvedavosti skúšam či sa príde pozrieť bližšie, sedím v tráve a nie som nijak maskovaný. Pár krát písknem na vábničke, cez trávu vidím že sa síce pozerá mojim smerom, no stojí na mieste. V kríkoch vedľa seba som započul opatrné kroky, skúšam znova zapískať, šuchot je zase o niečo bližšie. To bude ďalší srnec. Fotoaparát namierim na trávu predomnou, odhadujem že vykukne práve tam. Chvíľka napätia a už vidím parôžky, predsa len vykukol. Srnec je síce vonku z lesa, stojí však za suchou trávou a tak je pohľad cez hľadáčik trochu zastretý, aj ostrenie ma trocha problémy. Robím pár fotiek a opäť jemne zapískam. Nedá mu to, chce zistiť čo som zač a na chvíľu podíde ďalej od trávy, to je moja šanca. Po pár fotkách sa vracia späť, pozerá na mňa a nakoniec zachádza späť de remízky odkiaľ sa pár krát ozýva brechnutím. Takto nečakane a nepripravený som teda stretol oba včerajšie srnce. Aj tento bol totiž jeden z nich…

20180814_194742

 

Večer,  15.8.2018

Do počtu tu asi budú viesť večerné záznamy, s budíkom sa poslednou dobou nejako nemáme radi :-) … po neúspešnom rannom pokuse sa teda vydávam von aspoň večer. Mierim k poľu s lucerkou, ešte stále som nevyčerpal jeho možnosti. Tento krát si vyberám miesto kam vychádza srnčí pár, rád by som totiž nafotil aj niečo iné ako len privábeného srnca ktorý v strehu pozerá priamo do objektívu. Vietor je priam ideálny a tak opatrne prichádzam stredom poľa, ku kraju zamierim až keď som v úrovni kde chcem sedieť. Našťastie som nič nevyplašil, rozkladám statív a vybaľujem maskovanie… prísť sa mi však podarilo len tak tak, foťák je ešte na zemi keď z lesíka zrazu vybieha srna následovaná srncom. Presne kvôli nim som prišiel. Prikrčený v tráve sa snažím nepohnúť. Našťastie ešte na chvíľu zabehli späť, rýchlo teda pripravujem všetko potrebné. Druhý krát už vychádza iba srna, no srnec nebude ďaleko. Začína sa pásť a tak to využívam na to aby som ešte nasadil telekonvertor, tento krát by som rád nafotil nejaký detail. V pozadí sa objavuje ďalšia srna so srnčaťom, krátko na to sa ukazuje aj srnec.

20180815_200710

Pomaly sa ku mne približujú, srnec mieri k srne a ja v napätí čakám čo sa bude diať. Dokonca na pole zosadol aj bocian, to by mohlo vyzerať naozaj zaujímavo… asi som ale mal priveľké očakávania, srnec o srnu už nejaví žiaden záujem. Pár krát skúšam jemne písknuť do vábničky, podišiel zase o niečo bližšie… V kríkoch vedľa mňa sa začali ozývať zvuky, je to kašlanie a prskanie, niečo odtiaľ ešte vykukne. Pozerám pred seba ponad foťák, srnec skúmavo sleduje odkiaľ prichádzajú zvuky a kráča bližšie. Robím pár fotiek a už je vonku aj pôvodca čudných zvukov – zvuky ako od medveďa a pritom je to iba srna. Zrejme má strečky, preto ten kašel. Na okamih sa dostáva do popredia záberu pred srncom, fotím čo to dá, konečne je to niečo iné.

20180815_212648

Spoločne prechádzajú na ľavú stranu, nezdám sa im, no zatiaľ ma tolerujú. Ani tam však medzi srncom a srnou nedošlo k ničomu zaujímavému, dokonca sa pri nej ani nezastavil. Fotiť musím opäť vykrútený úplne bokom, aj tak ich už do záberu takmer nezmestím. Síce ma nezacítili, no radšej odskákali k druhej strane poľa. Predomnou ostáva už iba jedna srna, stojí a sleduje čo to tí dvaja videli. Trvá to hodnú chvíľu, nakoniec sa začne znova pásť a odchádza rovnakým smerom ako srnčia dvojica. Za šera sa ukázal už iba jeleň, na fotenie však bol príliš ďaleko.

 

Ráno,  16.8.2018 

Konečne sa mi darí vstať, vyrážam teda na miesta kam som chcel ísť už včera. Ako prvú si vyberám neveľkú lúku zakvitnutú žltými kvetmi. Okolím sa nesú zvuky vábničky, nič však neprichádza. Len v diaľke, mimo počuteľnosti môjho pískania vidím pasúceho sa srnca. Pokúšam sa teda dostať bližšie, než však prídem na vhodné miesto, srnec sa mi niekam stráca a nepodarí sa mi ho odhaliť ani vábením.  Slnko vychádza veľmi rýchlo a čas sa mi kráti, ponáhľam sa na ďalšie miesto o kilometer – dva ďalej. Na vábenie tu okamžite reaguje mladý srnček, trs trávy mi však celý záber pokazí a tak fotky obratom mažem. Schádzam ešte o niečo nižšie, len čo sa predomnou otvorí ďalšia lúka všímam si na nej poniže prechádzajúceho srnca. Rýchlo odkladám batoh, vyťahujem sieť a sadám si do trávy. Skúšam vábničku, srnec reaguje perfektne. Miestami beží priamo na mňa a občas postupuje len pomalým krokom. Približuje sa však, to je hlavné. Keď ho prvý krát detailnejšie vidím v hľadáčiku, čudujem sa čo som to vôbec privábil. Je to mladý srnček a parôžky mu takmer nevidno. Jemne sa mu ozvem a podíde ešte bližšie, teraz už stojí tak blízko že ho mám na celé políčko. Vietor je však dobrý a tak sa mladík začína pásť asi 10m odomňa. Je to krásny zážitok.

20180816_071151

Po chvíľke svoju pozornosť uprami na jedno miesto. Že by ďalší srnec ? Opatrne sa pozriem vpravo… áno, prichádza ďalší. Nejde však mojim smerom, kráča do miest odkiaľ ku mne pribehol mladý srnček. Ten ho po chvíli váhania nasleduje a rozbieha sa za ním. Vrúcne privítanie ho však nečaká, druhý srnec proti nemu hneď skláňa parôžky a rozbieha sa za ním. Mladý srnček uteká priamo proti mne, foťák teda pracuje na plné obrátky. Mladík mizne v kríkoch a druhý srnec mieri na cvakanie závierky priamo na mňa. Všetko sa to deje tak rýchlo že foťák nestíham otáčať na výšku, som rád že sa mi darí držať ostriaci bod tam kde treba. Naraz tak mám v zábere srnca ktorý sa mi doň od pol tela ani nezmestí. Kráča stále ďalej a ja stále fotím, už už otáčam foťák na výšku a chystám sa fotiť portrét. To už mi však srnec nedovolí, odhaľuje ma a s brechnutím odskakuje do kríkov… prezerám si fotky a zamýšľam sa nad tým aké je občas fotenie nevýhodné. Srnec totiž stál len niekoľko metrov odomňa a ja som ho voľným okom ani nevidel. Všetko som to vnímal len cez perspektívu hľadáčika ktorá je od bežného pohľadu značne odlišná.

20180816_071040

 

Večer,  16.8.2018

Spoločný záber srny a srnca ma stále láka, preto mierim aj dnes na miesto kde spoločne vychádzajú na večernú pašu. Plán je teda rovnaký – dostať sa stredom poľa nepozorovane k miestu odkiaľ mi budú “na dostrel”. Som približne v polovičke cesty, z ľavej strany ma však zrazu prekvapuje srna. Vychádza z lesa a začína sa pásť. Opatrne si kľaknem a sledujem čo sa bude diať. Za krátko je pri nej aj srnec, je to pár ktorý som sa chystal čakať na opačnej strane. Srnec srnu pár krát preženie v malých kruhoch a spoločne opäť zájdu do lesíka… nemá význam pokračovať na miesto kam si chcel sadnúť, chvíľku rozmýšľam a nakoniec volím iné, na druhej strane potoka ktorý lemuje pole. Opatrne sa približujem a kráčam po zoranej pôde, lúčku už nemám ďaleko. Na nej si vyberám miesto vo vysokej tráve vedľa starého mohutného klátu ktorý tu už asi nejaký čas leží. Poslúži mi ako dobrý úkryt pre splynutie s okolím. Sedím a načúvam zvukom okolo seba. Z lesa sa sem tam ozve prasknutie vetvičky či šuchot lístia, všetko to asi ale budú iba vtáky. Slnko sa dostáva kúsok nad obzor, prvý krát teda skúšam vábničku. Ani po niekoľkých slohách sa však nikde nič neukazuje. Nevadí, nechcem to síliť a tak ju odkladám a čakám ďalej, času na to aby niečo prišlo mám ešte dosť… Neprejde ani 10 minút a opodiaľ vyskakuje z krovia a buriny srnec. Neprichádza  však na moje vábenie, má sklonenú hlavu a niekam cielene smeruje. Skúšam sa mu teda ozvať. Srnec zbystrí a svoje kroky namieri priamo na mňa. Čakám aby sa čo najviac priblížil a tak preváham záber kedy má srnec za sebou najkrajšie pozadie, naraz vybočuje zo smeru. V rýchlosti sa teda snažím zachrániť situáciu a robím pár snímkov ešte pred tým, ako bude pozadie už úplne zlé.

20180816_200638-2

Srnec sa nenechá vyrušiť a pokračuje ďalej svojou cestou, zájde mi za chrbát a ja ho stratím z dohľadu. Na ďalšiu akciu však nemusím čakať príliš dlho. Nestíham premazať ani všetky nevydarené zábery a už mám pred sebou srnu. Na nič však nereaguje a tak isto sa mi ju nedarí zastaviť v mieste s pekným pozadím, mieri do miest kam krátko pred ňou odkráčal aj srnec. ,,To sa mi vážne nič nepodarí ?” v duchu sa pýtam sám seba… po chvíľke ticha ale na lúčke opäť nie som sám, o kúsok ďalej sa objavuje srnec so srnou. V rýchlosti nestíham zistiť či je to pár ktorý som dnes už videl, možno áno. Naháňajú sa a mieria mojim smerom. Keď sa však dostávajú do ideálnej vzdialenosti, srnec zachádza do krovia. Mám pred sebou len srnu, nechcem ju vyplašiť a tak radšej nechávam foťák na pokoji, len pozorujem. Chvíľku na mňa pozerá no našťastie je kľudná, sem tam si odtrhne steblo trávy a prežúva… šuchot neďaleko mňa po chvíli prezrádza srnca. ,,Takže sa predsa len ukáže ?” Áno, vychádza z lesa asi 10m odomňa, zastavuje a rozhliada sa po okolí, chvíľku mám dokonca pocit že ma odhalí… našťastie ale nie, skláňa hlavu a začína sa pásť. Ani on však nereaguje na žiadne zvuky. Dokonca sa mu skúšam prihovoriť, srnec mi však nevenuje žiadnu pozornosť. Len občas letmo skontroluje srnu ktorá je opodiaľ.

20180816_200858-2

Spoločne sa presúvajú ďalej po mojej ľavej strane, fotiť už nemôžem a tak ich aspoň pozorujem. Je to pekný zážitok, nie sme od seba na viac ako 10-15m a tak počujem ako odhrýzajú a prežúvajú trávu… pokojnú atmosféru naraz preruší ďalší srnec na scéne, začína sa divoká naháňačka no k súboju nedochádza, skôr sa obaja snažia dobehnúť srnu a spáriť sa s ňou.

20180816_201030-2

Už už to vyzerá že pribehnú priamo predomňa, srna to však tesne predomnou otočí a beží zase späť. Tam zastavuje a srnec je okamžite na nej. Ani neviem ako a mám pred očami srnčie párenie. Aj keď nie je záber nijak estetický, viac menej inštinktívne mačkám spúšť a závierka pracuje na plné obrátky až po zaplnenie buffera :-)

20180816_201149-2

O ďalších pár metrov sa situácia opakuje, srnec opäť vyskakuje na srnu a pári sa s ňou. Tu už mi ale vo výhľade zavadzajú steblá trávy. Naháňačka pokračuje, rýchlo teda odopínam objektív zo statívu, zapínam stabilizátor a fotím z klátu ktorý mi slúžil ako úkryt. Sú blízko a ja už mám v mysli predstavu toho, ako dotretice zastavia priamo predomnou… No, predstavy sú jedna vec, realita zasa druhá. Síce sa pária dokonca aj tretí krát, no srna mi stojí otočená chrbtom a tak z fotky nič nebude… Všetko sa končí a na lúčke po chvíli opäť zavládne pokoj. Srnec so srnou sa chvíľu pasú a potom si obaja líhajú do trávy. Na mieste teda sedím až do úplnej tmy, premazávam zábery a celé si to v mysli premietam ešte raz.

 

Tak, a to je posledný záznam v srnčom denníku. Von som vyrazil ešte niekoľko krát, no k žiadnemu poriadnemu foteniu už nedošlo. Tak teda, opäť o rok…

Galéria:

IMG_9368

IMG_9518

IMG_9723

IMG_0251

IMG_0517

IMG_0650

IMG_0778

IMG_0850

4 Komentárov

  1. Lukáš Holásek

    23. augusta 2018 at 21:44

    Vďaka, som rád že sem niekto nakukol :-)

  2. Pekne som si počítal. Dokonale ma to vtiahlo do atmosféry a tak som si ju mohol vychutnať aj keď mne sa nedarilo. Palec hore, pokračuj ďalej.

  3. Lukáš super počítaničko, nech sa darí aj do dalších dní ;)

  4. Veľmi zaujímavé riešenie, nech sa darí :-)

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná

*

© 2015-2019 LUKÁŠ HOLÁSEK