Možno sa Vám bude zdať názov článku priveľmi poetický, no plne vystihuje moje skúsenosti a pokusy dostať toto zaujímavé zviera pred objektív. Jednoducho sa mi to do teraz nikdy nepodarilo. Karta sa konečne obrátila až tento rok…

Nepamätám si kedy presne som prvý krát sadol k jazvečiemu brlohu a plný očakávania čakal s príchodom súmraku aj nášho čiernobieleho banditu. Viem len, že som sa o to pokúšal posledných pár rokov vždy aspoň niekoľko krát a pritom vystriedal snáď 20 jazvečích brlohov po celom okrese. Nešlo to. Jazveca sa mi nedarilo ani len vidieť… To sa zmenilo až minulú jeseň, v rannom šere som ho zahliadol prechádzať lesom okolo lúčky na ktorej som čakal jelene. Aj keď som sa vtedy ani nepokúšal fotiť, potešilo ma že som jazveca konečne aspoň uvidel na vlastné oči. Neskôr som s príchodom jari, zelene a samozrejme aj predlžujúcich sa dní dostal opäť nutkanie vyskúšať sťastie. Povedal som si ale, že už nebudem strácať čas pozeraním sa na dieru v zemi a pre tento účel som radšej kúpil fotopascu. Zo začiatku sa mi len potvrdilo to čo som už aj tak vedel – jazvece nevychádzali večer von skôr ako o 21 hodine. Prekvapenie prišlo až pri jednom z brlohov ktoré som mal v pláne zmonitorovať, tu sa jazvec ukázal presne 3 minúty po 20 večer, bola to super správa.

Jazvec_1

V rovnakom čase sa jazvecom venoval aj kamarát. Mal viac šťastia ako ja a jazvece sa mu podarilo po niekoľkých pokusoch aj nafotiť. Hneď na ďalší večer sme teda pri brlohu sedeli spoločne. Minúty však ubiehali a svetla v lese rýchlo ubúdalo. Keď už to vyzeralo vážne biedne, povedal som si ,,posledných 5 minút, potom ideme”… A čo myslíte, vykukol jazvec v tomto mnou vymedzenom čase ? Samozrejme že nie :-) zastavila ma až kamarátová ruka zrovna vo chvíli keď som si foťák so statívom prehodil cez plece a doslova sa len otočil na päte. Vedel som o čo ide. Pozrel som ponad plece a uvidel čiernobielu hlavu jazveca ktorá zvedavo vykúkala z diery v zemi. V tom momente som mal vážne pocit, že mi toto zviera asi nie je súdené…

IMG_3160

Nuž, súdené či nie, nedokázal som sa zmieriť s tým že ešte stále nemám jeho fotku a tak som to skúšal ďalej. Teraz už našťastie môžem povedať že úspešne. Pri jazvecoch som zažil niekoľko zaujímavých chvíľ a pozoroval ich pri viacerých rôznych brlohoch.

IMG_4179

IMG_4257

IMG_6147

Časom som sa začal pokúšať aj o širokouhlý záber jazveca s okolným lesom a aj keď ma jeden večer od úspechu delilo len niekoľko sekúnd, záber sa nepodaril. Akoby mi osud dal najavo že nemôžem byť až tak trúfalý. Veď pred nedávnom som jazveca poznal len z obrázkov a teraz mi už nestačili ani fotky ktoré som po rokoch konečne mal.

IMG_5152

No a rada na záver ? Z mojej skúsenosti to vyzerá tak, že musí mať človek len šťastie a trafiť zrovna deň kedy sú títo páni noci ochotní vyliezť z podzemia o čosi skôr ako zvyčajne. Druhá možnosť je sedieť pri brlohu opakovane každý jeden večer až pokiaľ si človek takýto deň nevysedí cielene. Pri jednom brlohu mi to vyšlo jeden krát zo siedmych.